<body><h1>Pštrosia farma je rodinná farma zameraná na chov pštrosa afrického čiernokrkého. Založili sme ju v roku 2006 dovozom jedného tria. Samca vo veku 2 a pol roka a dvoch samíc vo veku 1 a pol roka. Zameriavame sa na produkciu vysoko kvalitných produktov z pštrosa afrického a to hlavne veľmi výživného mäsa (o ktorom si môžete viac prečítať v sekcii o pštrosoch, či v nižšie uvedenom článku o nás), pštrosích vajec, koží, alebo iných produktov.
Pstrosia farma je rodinna farma zamerana na chov pstrosa africkeho ciernokrkeho. Zalozili sme ju v roku 2006 dovozom jedneho tria. Samca vo veku 2 a pol roka a dvoch samic vo veku 1 a pol roka. Zameriavame sa na produkciu vysoko kvalitnych produktov z pstrosa africkeho a to hlavne velmi vyzivneho masa (o ktorom si mozete viac precitat v sekcii o pstrosoch, ci v nizsie uvedenom clanku o nas), pstrosich vajec, kozi, alebo inych produktov.</h1>
<h1>Obsah Stranky pstrosie maso pstros africky pstrosie vajcia vajicka predaj pstrosia farma vysny hrabovec pstrosie kralovstvo pstros africky pstrosie koze vydutky pstrosich vajicok kraslice z pstrosich vajicok Pštrosie kurčat Pštrosie mäso Pštrosie vajíčka Výdutky pštrosích vajíčok Kraslice z pštrosích vajíčok Vysoko-kvalitné pštrosie kože Pštros dvojprstý Pštros africký</h1>
<a href="uvod.html" title="Úvod" >Úvod</a>
<a href="uvod.html" title="vod" target="mainFrame">Úvod</a>
<a href="onas.html" title="O našej farme" target="mainFrame">O našej farme</a>
<a href="pstros.html" title="O pštrosoch" target="mainFrame">O pštrosoch</a>
<a href="foto.html" title="Fotogaleria" target="mainFrame">Fotogaléria</a>
<a href="ponuka.html" title="Ponukame" target="mainFrame">Ponuka</a>
<a href="kontakt.html" title="Kontakt" target="mainFrame">Kontakt</a>
<a href="najdetenas.html" title="Kde ns njdete" target="mainFrame">Kde nás nájdete</a>
<a href="kniha.html" title="Kniha navstev" target="mainFrame">Kniha návštev</a>
<h1>Napísali o nás</h1>
<p>V poslednej dobe vyšli dva články, z ktorých jeden uvádzame:</p>
<div></div>
<div>
<div id="article_section">
<div>
<h2>Chov pštrosov aj v našom regióne</h2>
</div>
<div><strong><br />
</strong></div>
<div>Keď sme dostali informáciu, že údajne vo Svidníku je chovateľ pštrosov, a to dokonca na Ul. Bardejovskej alebo Stropkovskej, boli sme z nej mierne v šoku. No nie z toho, že niekto aj v tomto regióne chová tieto exotické a na chov určite náročné operence, ale skôr z toho, že na chov týchto zvierat je potrebné mať nielen guráž, ale najmä priestory pre ich chov. A tie na spomínaných uliciach vo Svidníku sme si nevedeli predstaviť. No nakoniec sme predsa len našli ten povestný zlom informačného bodu<strong>. Chovateľom tohto exotického vtáctva je Stanislav Kačmár,</strong> bývajúci vo Svidníku, no svoje operence chová vo Vyšnom Hrabovci v okrese Stropkov, odkiaľ aj pochádza.</div>
<div> </div>
<div>Našou prvou zvedavosťou bolo, ako sa tento mladý pán k takémuto netradičnému chovu v našom regióne vlastne dostal a či je tento chov tohto operenca náročný: <strong>„Začnem najskôr tým, že chov tohto zvieraťa nie je až taký náročný, ako by si to niekto myslel. Ich chov je podobný ako u nás pri chove morjakov (puľky). No do troch mesiacov od ich vyliahnutia je to však pomerne náročné. Keď sa vyliahnu z vajíčka sú si podobní tým, že ak ten prvý ukáže ako sa je a ako sa pije, tak ďalší jeho „súrodenci“ to po ňom opakujú. Základom chovu nových jedincov tohto vtáka je, aby sa od začiatku naučili správne jesť, piť, aby ich úhyn bol čo najnižší. Vyliahnute mláďa sa totiž prvých sedem dní živí žĺtkom vajcia, z ktorého sa vyliahlo. No vyskúšal som, že ak im dám počas prvého týždňa po ich narodení aj ďalšiu potravu, a budeme ju poskytovať v menších dávkach už v prvých dňoch, tak skôr si na tú stravu po skonzumovaní žĺtka zvyknú. Naučil som sa to na vlastných chybách. Okrem granuliek treba postupne od prvých dní mláďatám pridávať aj trávu, najlepšie je tzv. krvavník. Treba ho posekať na drobné kúsky a v malom množstve pridávať k ich strave. Dobrá je aj žihľava, ktorá má veľmi veľa výživných látok, no môže sa použiť aj obyčajná poľná tráva. Tá zelená hmota je pre zdravý rast a vývoj mláďat veľmi dôležitá. Dôležitý je aj piesok alebo menšie kamenie, pretože dospelý jedinec, čo by ste možno ani neverili, má vo svojom žalúdku až dve kilá malého kamenia. Tieto kamienky potrebujú na rozmieľanie potravy vo svojom žalúdku, čo im pomáha k tráveniu. A ako som sa k chovu týchto zvierat dostal? Vo Vyšnom Hrabovci máme veľký sad, ako aj ďalšiu nevyužitú trávnatú plochu, takže som uvažoval nad tým, ako tieto trávnaté plochy čo najúčelnejšie využiť. A aby to bolo zaujímavé nielen pre nás, vlastníkov pozemkov, ale aj pre naše „brušká“. Aby sme chovali to, na čom by sme si mohli aj pochutiť. Dočítal som sa, že pštrosie mäso je tzv. gurmánske. </strong>Chovateľ ďalej pripomína, že mäso z týchto zvierat obsahuje málo cholesterolu, tuku, má veľa bielkovín a podobne. Na porovnanie mäso z pštrosa na 100 gramov jeho váhy obsahuje iba 114 kalórií, 26 g proteínu, 2 g tuku a 68 mg cholesterolu. U brojlerov sú to v naznačenom poradí čísla 165, 32, 4, 86, u morky 159, 29, 4, 69, u bravčoviny 323, 28, 22, 90 a u jahňaciny 241, 26, 15, 92. Podstatná časť komerčne využitého mäsa u pštrosov pochádza z nôh (asi 74%), zostatok mäsa je na krku, na krídlach, prsiach, rebrách a na chvoste“.</div>
<div> </div>
<div>S. Kačmár nie je ani poľnohospodárom, ani veterinárom, snažil sa účelne využiť iba tú trávnatú plochu, ktorú mal a má k dispozícii<strong>: „Tento rok je štvrtým, v ktorom túto činnosť vykonávam. Rozhodol som sa, že to nebudem iba kosiť, ale nejako tieto trávnaté plochy aj zúžitkujem. V lete totiž pštrosy žerú aj trávu, tú im občas posypem pšenicou, ovsom, prípadne jačmeňom. Z ďalších nevyužitých plôch im pripravím na zimu seno. Najväčším obsahom žalúdka pštrosov počas leta je tráva, v zime je to seno. A ako „zákusok“ k tomu dostanú aj spomínané obilniny. Základom tejto „zákuskovej maškrty“ je hlavne pšenica, ovos sa dáva najmä v jari, od ktorého je samec bujný a oplodní aj vajíčka. Vajíčka samice znášajú aj bez oplodnenia, no z týchto sa nové mláďatá nevyliahnu“.</strong></div>
<div> </div>
<div>Chovateľ netradičných zvierat v našom regióne mal už okolo dvadsať týchto jedincov, pre vlastnú potrebu však niekoľko zabil a v súčasnosti ich má okolo 14 – 15. Svoju pštrosiu chovnú stanicu zakladal kúpou dvoch samíc a jedného samca. Samičky sú schopné znášať vajíčka okolo dvoch rokov, samec je schopný oplodňovať od troch rokov. Oplodnené pštrosie vajíčka, sa rovnako ako tie slepačie, musia liahnuť v určitých klimatických podmienkach<strong>: „U nás je totiž vysoká vlhkosť vzduchu, na vyliahnutie mláďat z pštrosích vajec ju treba udržať na úrovni okolo 24 percent. Nad liahňou som mal v lete uložený vlhkomer, ktorý pri teplote 30 stupňov ukazoval vlhkosť 60%. Preto sa pre liahnutie týchto mláďat musia vytvoriť adekvátne podmienky“.</strong></div>
<div> </div>
<div>Pštros sa v uzavretom priestore môže dožiť aj 70 – 80 rokov. To už by bolo to gurmánske mäso ozaj ťažko stráviteľné: <strong>„To určite“</strong> – pokračuje v našej myšlienke S. Kačmár – <strong>„najčastejšie sa porážajú pštrosy vo veku 12 až 14 mesiacov, vtedy je to mäso najlahodnejšie. Mäso z týchto zvierat je podobné našej hovädzine, no chutí ako divina, jeho najlepšou úpravou je dusenie. Chutné sú aj pštrosie steaky, ktoré sa predtým dajú do marinády“. </strong>Keďže pštrosy sa u nás považujú za exotické zvieratá, ktoré sme my starší niekedy videli iba v televízii, ak sme takýto program na bývalých televízoroch Rubin či Orava mali k dispozícii, zaujímalo nás, ako našu slovenskú zimu tieto zvieratá znášajú. Hoci tá je niekedy mierna, inokedy aj prituhne. Ako je to vo V. Hrabovci, na to nám opäť dal odpoveď podporenú vlastnými skúsenosťami S. Kačmár: <strong>„V našich podmienkach slovenskú zimu znášajú tieto operence veľmi dobre. Čo som počul od známych z lokalít, kde sú aj tridsaťstupňňové nočné mrazy, im maximálne na tom snehu primrzlo perie. Aj tuhú zimu prežívajú vďaka svojej koži. A tá je aj cenným produktom. Je totiž zrovnateľná s kožou krokodíla alebo slona. Koža pštrosov, hoci je tenká, je veľmi využiteľná pre luxusnú obuv, kovbojské čižmy, kabelky, opasky a podobne. Takúto kvalitnú kožu už majú aj tie jedince, o ktorých som hovoril, že sa v 12-tom až 14-tom mesiaci pre ich najkvalitnejšie mäso zabíjajú. Zatiaľ ja som vo svojom chove túto kožu na takéto aktivity nepoužíval, po zastabilizovaní chovu možno sa tým začnem zaoberať v tomto roku. Mojou predstavou o stabilizácii chovu je mať okolo tridsať kusov mladých jedincov, poznám tzv. veľkochovateľa v Čechách, ktorý tie kože aj vykupuje, spracováva ich, vyrába spomínané výrobky, predáva pštrosie mäso, má reštauráciu, kde ponúka pštrosie delikatesy, takže uvidím, čo bude do budúcna“.</strong></div>
<div> </div>
<div>Keď som už spomínal, že pštrosa som na živo ešte nevidel, no na obrazovkách rôznych televízii určite, zdal sa mi veľmi vysoký a nebezpečný. Na túto moju poznámku pán chovateľ z V. Hrabovca reagoval týmito slovami: <strong>„Samičky nie sú veľmi nebezpečné, skôr samce. V zimnom období je to u oboch pohlaví dá sa povedať bezproblémové, horšie je to v jari a v lete. Samičkám sa okrem už spomínaných krmovín dávajú aj granule, ktoré majú veľa vápnika a ďalších vitamínov, aby v čase znášky mali kvalitné vajcia. Tie sú v hmotnosti od 1,40 do 1,70 kilogramov. Niekedy sú aj o niečo ťažšie. A keď samička takéto vajce znesie každý druhý deň tak potrebuje bohatú stravu. Okrem spomínaných granuliek sú to aj ďalšie obilniny. Ovos sa do jedla pridáva najmä samcom, aby boli čo najviac výkonný. Ak sa v jeho blízkosti pri ohrade objaví niekto cudzí, tak si toto teritórium chráni a môže prísť aj k nečakanému útoku na človeka. Domáci chovateľ sa takéhoto útoku veľmi báť nemusí. Keďže ja bývam vo Svidníku a pštrosy mám vo V. Hrabovci, o ktoré sa počas mojej neprítomnosti stará moja mamka, tak tá s tým nemá skoro žiadne problémy. Musí mať však na sebe to isté oblečenie, pretože pštros veľa mozgu nemá, takže si zapamätá iba oblečenie osoby, ktorá sa stará o jeho potravu. Ak by chovateľ nečakane zmenil oblečenie mohol by mať s útočnosťou tohto zvieratá problém. No ak k ním chodíte v tom istom oblečení on si na to zvykne a nemalo by tam byť zvýšené nebezpečenstvo jeho útoku na vás“.</strong></div>
<div> </div>
<div>Viete ako sa chytajú pštrosy, ktoré vám utečú z ohrady? Aj ja som si to so záujmom vypočul. S. Kačmár má s tým jednu veľmi zaujímavú skúsenosť a v našom rozhovore pokračuje: <strong>„Bol som v Bratislave a volali mi, že utiekol jeden pštros. Veľmi som tomu neveril, pretože mám tam už dve ohrady, takže keď prešiel cez jednu tak cez tu druhú nie žeby nemohol, ale z môjho pohľadu to nebolo pravdepodobné. Predsa však obidve ohrady prerazil a dostal sa vonku. Tak som im povedal, že nažeňte ho naspäť. No to nie je veľmi jednoduché. Neverili by ste, že pštros má rozoznávaciu schopnosť do diaľky až troch kilometrov. Oni sa k nemu priblížili na dvesto-tristo metrov a on opäť ušiel. Dokáže bežať až 70-kilometrovou rýchlosťou. Nakoniec sme ho predsa len dostali do ohrady. Ale stálo nás to veľa trpezlivosti. Bol niekde až pri Mrázovciach, no nevedeli sme ho spolu s kamarátmi poľovníkmi nájsť. Už sme boli presvedčení o tom, že v lese niekde spadol do debry a už je po ňom. Nakoniec ho môj sused našiel a išiel som na to miesto. Pštros mal 130 kíl váhy, no ako si s ním poradíme. Poľovníci mi povedali – buď si ho zoberieš domov, alebo ho zastrelíme. Takže som sa rozhodol, že pôjdem k nemu sám. Sadol som si neďaleko neho a čakal som, čo bude, potom som do ruky zobral trávu, bol som od neho asi štyri metre a volal som ho k sebe. Prišiel. Takýmito postupnými krokmi som ho nakoniec dostal až pred náš sad. No dovnútra nechcel už ísť. Na druhý deň však na tom istom mieste bol, prišiel som k nemu, krk som mu začal tlačiť k zemi, a pštrosy vtedy cúvajú dozadu. Vtedy mi prišli na pomoc aj kamaráti, ktorí boli ukrytí za kríkmi, nasadili sme mu na hlavu rukavicu, aby nič nevidel, a tak sa nám ho nakoniec podarilo dostať do ohrady“.</strong></div>
<div>O kvalite pštrosieho mäsa niet pochybností. No dať si tak na raňajky praženicu z jeden a pol kilového vajca, to určite jeden človek nezvládne. S. Kačmár určite takúto lahôdku svojim známym ponúkol a nás zaujímalo, koľko ľudí sa z jedného pštrosieho vajca dokáže najesť. <strong>„Praženica z jedného pštrosieho vajca sa dá množstvom prirovnať k praženici z 25 – 30 slepačích vajec. Má to trochu inú chuť ako praženica zo slepačích vajec, pretože pštrosie vajcia majú percentuálne menej žĺtka a viacej bielka. Základom je samozrejme cibuľa, pridáva sa mlieko do surového vajca a spolu sa to rozmieša. Postupne pri pražení sa to dochucuje červenou paprikou, korením, trošku sa nastrúha muškátového orecha, môže sa pridať aj trochu majoránky. Na jednej brigáde pri štiepaní dreva sme bol štyria chlapi a dali sme si praženicu z pštrosieho vajca. Všetci sme boli sýty a ešte sa aj zvýšilo“.</strong></div>
<div>Blíži sa Veľká noc a pán Kačmár záujemcom ponúka aj pštrosie kraslice. Ako sa obsah z tak veľkého vajca dostane zo skoro trojmilimetrovej škrupiny von, to som si nevedel ani predstaviť. Tradičné slepačie sa totiž vyfúkava ústami, vyfúknuť pštrosie tým istým spôsobom je určite nemožné: <strong>„To určite nie. Na to používam klasickú hustilku s nástavcom, ktorý sa možno používa aj pri ručnom fúkaní lôpt. Do škrupiny navŕtam dierku, dovnútra natlačím vzduch a obsah vajca sa samovoľne dostane von. Vnútro škrupiny potom niekoľkokrát prepláchnem jarovou vodou. Ak mám vajcia v liahni za podmienok, ktoré som už spomínal, viem zistiť, z ktorých sa môžu vyliahnuť mladé jedince. Tie samozrejme naďalej tam ponechám a tie tzv. neplodné používam na takéto účely“.</strong> Tieto kraslice si záujemcovia môžu zakúpiť nielen v predajni kŕmnych zmesí na sídlisku Dukla,ale aj v predajni Drogéria Hlivjaková.</div>
<div> </div>
<div>V úvode nášho rozhovoru sme spolu s pánom Stanislavom Kačmárom hovorili nielen o chuti pštrosieho mäsa, ale najmä o jeho hodnotách pre naše zdravie. Dočkáme sa predaja tohto zdravého produktu aj v našom regióne? <strong>„Chov pštrosov som bral v prvom rade ako záľubu. Niekto sa venuje včelárstvu, ďalší chová zajace a podobne. No dnes už uvažujem o tom, žeby sme v tomto roku začali aj s predajom mäsa z týchto exotických zvierat. Máme v pláne vybaviť si tzv. predaj z dvora, a to či už mäsa alebo vajec“.</strong><br />
</div>
</div>
</div>
<div><strong>Autor: -bar-</strong>
<p> </p>
<p> </p>
<p>Zdroj. www.e-dukla.sk</p>
<p> </p>
</body>